Toto je moja (a viem z čítania na rôznych diskusných fórach, že nie len moja) čierna mora. Som vyučený strojár. Občas som však ako chlapec išiel s otcom na nejakú fušku opraviť televízor. Toto podrž, tamto podaj a podobne. Myslím, že sa na mňa niečo nalepilo. A teraz sa pozrieme do tej gule, čo mám na krku, čo tam ostalo. Zaručene bude sranda.                                                                 Asi ste už postrehli, že koľajisko je analógové. Analóg je finančne menej náročný, ale s digitálom sa lepšie jazdí a v konečnom dôsledku je digitál asi aj jednoduchší. Ja to mám v analógu. Kďže v digitále všetky zariadenia a lokomotívy dostávajú povely cez koľajnice, každé zariadenie potrebuje svoj dekodér. Tie sa pohybujú v rádovo desiatkach euro. V minulosti som si to nevedel predstaviť, ale dnes ma už občas myšlienka digitálu navštívi. č                                                             Teraz k samotnej stavbe.                                                                                                                     Celú trať som napojil v jednom bode. Samozrejme, kde-tu sa strácalo napätie. Tak som postupne koľajnice prepájal asi každých 100 cm. Paráda. Už je napätie po celej trati stabilné. Už som spomínal, že bude sranda. Kto sa trošku zaujíma o vláčiky, vie, že na trati existuje niečo s názvom vratná slučka. Pre neznalých: vlak sa po oblúku vráti na tú istú koľaj, ale z opačnej strany. To znamená, že polarita na koľajniciach musí byť opačná. Na koľajisku mám vratnú slučku, ktorá ma asi 5 metrov. Zrejme preto som to hneď nezistil. Keď som však pustil lokomotívu na trať, náhle zastala a ako keby sa nevedela rozhodnúť kam ísť. Raz som náhodou prepol polaritu, a s lokomotívou šklblo. Zobral som merák a začal merať. Zistil som kde je problém. Až teraz som sa začal zaujímať o to, čo s tým. Vyriešiť sa to dá pomocou diód a viacpólového prepínača. Ten som tu však nikde nenašiel. Na nete som po dlhej dobe našiel 7-pólový prepínač, ale z Ameriky. Prepínač stojí síce 2 doláre, ale poštovné je ďalších 50. Akosi moc, a čert vie, čo mi vlastne príde. Keďže je u nás fabrika, v ktorej sa donedávna vyrábali televízory, niečo by sa tu snáď dalo zohnať. Naložil som do auta otca, pól litra vodky a poďho na nákupy. Samozrejme zohnali sme. Nie jeden, ale rovno 5. Poučenie: nkdy si nerozhnevajte priateľov. kedykoľvek ich môžete potrebovať a oni Vás. Hurá, ideme zapájať.                                                                                                                      Všetko som pozapájal ako som to našiel v schémach na internete. Zatiaľ nie na trati, ale iba tak "na sucho". Nefunguje to. Rozobrať a ešte raz. Nič. Ešte raz a ešte raz. Stále tma. Hádam nie som až taký blbý a skúsim vymyslieť niečo sám. Nie, že by som vymyslel žiarovku, ale myslím, že sa mi to podarilo. Zapojil som to na jeden dvojpolohový prepínač a čuduj sa svete, ono to funguje. Je pravda, že v digitálnej prevádzke by to asi nešlo. To ma ale netrápi. Zatiaľ! Prišiel som na to, že som urobil ďalšiu hlúposť. Nie je možné, aby bola stále rovnako napájaná celá trať. Tak prišli na rad izolované úseky.( Po čase priznávam, že na určité veci som išiel hurá systémom. Celý terén je takmer hotový a teraz mi to treba prerábať). Koľaje treba rozpíliť a napojiť samostatným vodičom cez prepínač na ovládací pult. Na prvých 4 fotografiách je tento ovládací pult a metre káblov. Postune zistíte, že to je iba slabý odvar spleti drôtov. Občas treba aj pracovať, tak pokračovanie na budúce. "Co by dup"